Klasická hudba, či inak povedaná aj Vážna hudba je jedným z najstarších hudobných štýlov aké poznám. Hrala sa rovnako ako v salónikoch kráľov aj pri iných príležitostiach už v minulých tisícročiach . A ako to je v dnešnej modernej dobe? Skúsila som sa na to opýtať niekoľkých ľudí, približne okolo hranice od 15 do 20 rokov. Malou anketou som prišla na to, že s opýtaných dvadsiatich ľudí 13 odpovedalo kladne, teda aspoň sčasti kladne a zvyšných 8 záporne. Tu je niekoľko z odpovedí:
... mne sa napríklad páči klasická hudba, aj keď ju nepočúvam... Je to podľa mňa niečo čo hrajú ľudia a nie počítač... Mám k nej len kladný vzťah :D (dáma so štetcom)
... kladný... prst hore... páči sa mi... :) Paganini... (brčkatá)
...môj názor na klasickú hudbu je negatívny, klasická hudba ma nikdy nezaujímala a je to tak až doteraz. (sivofialovosť)
...k počúvaniu klasickej hudby som sa nedostal skoro, pretože vážna hudba nie je práve teraz in... (hudba "snobov" sa jej zvykne vravievať), málokto z ľudí ju počúva, takže málokto sa k nej aj dostane a môže si ju vypočuť. Dáva sa jej už len tým názvom vážnosť, čo často ľudí dopredu odpudzuje. A keď ju niekto počúva tak sú to často takí, ktorí ju práve len pre tú vážnosť počúvajú, bezcitne. Môj vzťah k vážnej hudbe je aj preto len na poznávacej úrovni, no sú skladby pri ktorých sa duša alebo niečo iné v človeku dostane do takej harmónie s hudbou, že skutočne môže vtedy pocítiť kúzlo a silu hudby, pri ktorej dokáže snívať. (vysoko hore)
... počúvam ju málokedy, väčšinou pri oddychu, keď mám chuť započúvať sa do diel hudobných majstrov. Ale celkovo ju veľmi nemusím, uprednostňujem modernú hudbu :)
... ja veľmi vážnu hudbu nepočúvam, ale zdá sa mi veľmi kvalitná. Nemyslím si však, že je na bežné počúvanie, skôr výnimočne, musím mať na to náladu. (neznámo známo)
... ukľudňujúca, ale mám radšej jemnejšiu ako deprimujúcu tvrdú klasickú hudbu.
Je to druh umenia, ktorý v každom vyvoláva iné pocity. U mňa mi pripomína hĺbku duše a tiež zvuky neba. Hoci nie som jej stály poslucháč, rada si ju vypočujem. Napríklad Hansa Zimmera. (si zlatučká?)
...v pohode, ak jej nie je veľa a nie je príliš často... Ale mám rada rozprávku sympholys(či ako sa to presne volá). Chodí na minimaxe, taká o notách a v pozadí hrajú vážnu hudbu :D (bývalá)